Topánky s oceľovou špičkou za bežných okolností len tak na ulici neuvidíte. Tento druh obuvi totiž patrí do kategórie pracovnej obuvi. Oceľová špička chráni chodidlo pred zranením.
Ako to však už vo svete módy neraz býva, pracovný odev sa neraz dostane aj na bežnú ulicu. Počas histórie sme toho boli svedkami hneď niekoľkokrát. Najžiarivejším príkladom toho, kedy sa robotnícka výbava dostala na módne móla, sú džínsy.
Džínsy boli prvý krát ušité v Spojených štátoch amerických. Ich autorom bol Levi Strauss. Prvé džínsy boli určené robotníkom, ktorí potrebovali nohavice, ktoré toho znesú pomerne veľa. Presne toto džínsovina ponúkala – odolný materiál, ktorý vydrží naozaj veľa. Levi Strauss určite nešil prvé džínsy s predpokladom, že raz sa z jeho vynálezu stane ikonická záležitosť. Od prvých džínsov ubehli desiatky rokov, pokiaľ sa tento kus oblečenia dostal mimo robotnícku triedu. Na piedestál slávy vyniesli džínsy mladí ľudia počas kultúrnej revolúcie v 50- a 60-tych rokoch minulého storočia. Nosenie džínsov aj v tom čase bolo čosi revolučné. Až v neskoršom období 20-ho storočia sa z džínsov stala bežná záležitosť aj bežných ľudí.
Z časti podobný príbeh majú za sebou aj topánky s oceľovou špičkou. Vytvorenie topánky s oceľovou špičkou malo jednoznačný účel. Oceľová špička má chrániť nohu pred zranením. Na mnohých pracovných pozíciách hrozí, že pracovníkovi niečo spadne na nohu. V mnohých prípadoch to môže mať veľmi škaredé dôsledky. Je jasné, že poranené chodidlo väčšinou nikoho nezabije, takýto úraz však môže viesť k trvalej pracovnej neschopnosti. Tohto si je vedomý každý zodpovedný pracovník. Extrémne dôležité je to aj pre zamestnanca. V moderných ekonomikách zákony vyžadujú, aby pracovníci boli primerane chránení.
Nie vždy však tomu bolo tak. Ešte na začiatku 20-ho storočia bola špecializovaná pracovná obuv pomerne veľkou zriedkavosťou. Mnohí podnikatelia si však všimli, že v tomto priestore existuje ohromný dopyt. V Európe a Spojených štátoch amerických vzniklo hneď niekoľko firiem, ktoré sa pustili do výroby špecializovanej pracovnej obuvi. Takáto obuv bola zväčša vyrobená z kvalitnej kože a podrážky. Prvý výtvory týchto firiem by dnes asi vyvolali iba úsmev na tvári. Pracovná obuv sa však začala postupne vyvíjať. Výrobcovia prichádzali s novými a novými inováciami, ktoré zlepšovali obuv a v konečnom dôsledku lepšie chránili zamestnanca.
Jedným z týchto zlepšovákov bola aj oceľová špička, ktorá razom vyriešila niekoľko problémov. Oceľová výstuž pracovnej obuvi dodala väčšinu pevnosť. Takáto obuv bola jednoducho robustnejšia. Najdôležitejším faktom však bola ochrana špičky nohy. Táto časť chodidla býva tradične najzraniteľnejšia. Prsty na nohách obsahujú množstvo malých kostičiek, ktoré sú prepojené mnohými kĺbmi. Inými slovami – v tejto časti nohy sa nachádza množstvo vecí, ktoré môže aj jednoduchá nehoda narušiť. Aj malý úraz nohy môže spôsobiť ťažkosti pri pohybe. Pri mnohých zamestnaniach je plynulý pohyb nevyhnutnosťou. Len ťažko si napríklad vieme predstaviť pracovníka na výškových stavbách, ktorý nemá plne pod kontrolou svoje chodidlá.
Topánky s oceľovou špičkou sa rozšírili ako módny artikel v mnohých spoločenských subkultúrach. Obuv s oceľovou špičkou veľmi často uvidíte na punkových či metalových koncertoch. Fanúšikovia týchto hudobných žánrov určite nenosia túto obuv kvôli bezpečnosti chodidiel. Topánky s oceľovou špičkou sa jednoducho stali kultúrnym fenoménom. V tomto prípade majú topánky s oceľovou špičkou viac estetický ako funkčný význam. Veľmi známou značkou obuvi s oceľovou špičkou je napríklad britská značka St. Martins.
