Obuv môžeme deliť na základe mnohých kritérií. Poznáme spoločenskú obuv, obuv na bežné nosenie a špeciálnu obuv, kam radíme aj tzv. pracovnú obuv. Topánky, ktoré ľudia nosia počas práce sa väčšinou nelíšia od bežných topánok. V niektorých zamestnaniach však pracovná obuv má niekoľko špecifických znakov.

Pri bežnej práci v kancelárii pracovná obuv vskutku nie je potrebná. V kanceláriách ľudia môžu byť nanajvýš obmedzovaný direktívami manažmentu, ktoré riadia formu obliekanie zamestnancov.

Využíva sa najmä na robotníckych pozíciách, kde pracovníci dochádza k styku s predmetmi, ktoré môžu spôsobiť zranenia. Z tohto pohľadu je pracovná obuv ochranným pracovným prostriedkom.

Väčšina typov pracovnej obuvi má vystuženú špičkovú časť topánky, ktorá má zamedziť rôznym zraneniam spôsobeným pádom ťažkého premetu na nohu.  Musí odolávať aj zvýšenému mechanickému opotrebeniu, práci v znečistenych podmienkach či práci, kde sa vyskytujú nebezpečné alebo toxické látky. Príkladom môžu byť stavební robotníci, ktorí musia pracovať v prostredí plnom cementu a malty, teda veľmi agresívnych látok.

Medzi pracovnú obuv radíme aj obuv zdravotníkov, ktorá je však veľmi podobná bežnej obuvi, líši sa zvyčajne iba farbou a inými drobnosťami.